Blondina

V bývalej práci sme mali dve WC, v ženskom bolo umývaldo a WC a v mužskom len pisoár. Tak sme všeci používali len jedno WC. Tam sme boli ženy v nevýhode pretože sme boli len tri na 10 chlapov. A kedže muži radi na Wc radi čítajú, pišá sms alebo sa hrajú tak to bol ťažký boj. Ešte že blízsko, asi 20 minút bolo nákupné stredisko. V prípade veľkej núdze ak ešte sme boli schopné tam dojisť sme sa pešo sem tam, tam vybrali. Museli sme ísť pešo, pretože auto to bolo na pol hodinu. Snažila som sa zaviesť abecedný zoznam. Ale kolega mal druhé aj prvé meno a A, chodil do práce na deviatu ale časenka mu vyšla na ôsmu. Takže to hneď zavrhol. Podľa môjho názoru si to mohol kľudne s niekym vymeniť alebo počkať na druhé kolo. Aj som mu to navrhla ale divne sa na mňa pozeral a stále tvrdošine trval na tom, že je to blbosť. No tak sme ticho trpeli. Až raz som išla okolo mužského WC a videla že sú tam nejaká dvere. Ale zamknuté. Aby ste správne pochopili, mne nevadilo že nás bolo veľa. Ale mali sme kolegu, ktorý na tom WC presedel aj dve hodiny. Ono by ani to nevadilo, ale ten smrad čo po ňom ostal sa vetral ďalšie tri hodiny. Po ňom sa nedalo ani prejisť okolo toho WC. Aj mechanici, ktorý chodili tade do garáže, radšej chodili po vonku, a bolo jedno či prší, sneží alebo padajú žaby a iné neduhy. Proste to sa fakt nedalo vydržať. Chápem, že mal dva a pol metra a dva a pol metráka vážil ale toto podľa mňa muselo byť mimozemnského pôvodu. Mám podozrenie, že on v domácom prostredí vždy po víkende menil celé WC, lebo s toho smradu a aj u nás odliepali kachličky a WC sa začalo rozpúšťať. Tak keď som zazrela tie zamknuté dvere tak vo mne vskrskal iskrička nádeje, že možno tam je misa pre mužov. Hneď sme to s kolegyňou, veľmi iniciatívne začali riešiť. Správca síce musel vylomiť zámok ale to potešenie, za to že tam tá misa bola, stálo za to. myslím že sa všetci tešili. Nové WC sme slávnostne odovzdali kolegovi, ostatný sme stále používali to jedno. A dokonca tam bolo okno. Raz prišli aj ľudia v bielych oblekoch ale slušne sme im vysvetlili, že tam nie sú toxické chemikálie. Ale chvíľku bol pokoj. Až raz nám smutne upratovačka oznámila, že WC je totálne upchaté, a že dala oznam nepoužívať a musíme zavolať krtkovačou. Tak sme to odsmútili a s vysokou dôležitosťou ich aj zavolali. Prišli na druhý deň. Smelo vošli a pýtali sa kde je tá práca. Tak som ich nasmerovala. Za chvíľku došli, že je zamknuté. Všetci sme pozerali, že to nie je možné, je tam oznam, že nepoužívať a nikto tam nechodí. Tak išli skúsiť ešte raz, išli sme tam všetci. A naozaj bolo zamknuté, tak sme klopali a ticho. Búchali a ticho. Proste nič. Po rýchlom spočítaní ľudí čo boli prítomný v priestoroch sme zistili, že tam sedí náš slávny kolega. Tak sme sa všetci vrátili do kancelárie, chlapci povedali, že majú čas. kolega sa spýtal či celý deň. Tvárili sa, že je to všetko v poriadku. Ok. tak v poriadku. Po dvoch hodinách sme počuli že kolega skončil. Na to kolega vyhlásil či si chlapci nedajú tretiu kávičku. Oni, že nie. už majú voľno a idú pracovať. Tak sa spýtal či si nedajú čajík. Oni že nie idú pracovať. Tak sa spýtal či si ešte nedajú minerálku. A oni veľmi hlasno odvetili, že nech ich nezdržuje. Kolega vyhlásil, že sú statoční a oni odišli. Za chvíľku sa vrátili, že si dajú aj kávičku, aj ten čajík a že určite aj na tu minerálku majú čas.